Agricola Cottini

Meno Cottini je v regióne Veneto veľmi rozšírené, mnoho vinárstiev ho má v názve svojho vinárstva.

 A tak nájdete Paolo Cottini, Flavio Cotttini, Cottini Marco, Cottini Vini aj Cottini Monte Zovo mňa najviac oslovilo to najmenšie. Svojou skromnosťou, výnimočnými vínami a príjemnou rodinnou atmosférou.

Vinice sa nachádzajú na terasách v kopcoch Valgatara, nedaľeko mestečka Marano di Valpolicella. 

Veneto

Predpokladá sa, že pôvodný divý vinič sa v tomto regióne nachádzal dávno pred tým, než sa našiel prvý dôkaz o jeho existencii (7. storočie pred Kristom). Hrozno bolo výhradne ako potrava pre obyvateľstvo v etruských osadách až do 6. storočia pred Kristom, kde Rímania písomne zaznamenali výrobu vín z oblasti Raetia, ako aj ich výnimočnú kvalitu.

v období po páde Rímskej Ríše sa často spomína víno s názvom Acinatico, sladké víno vyrobené z hrozna, ktoré sa sušilo na podložke.

Vpád Barbarov zničil väčšinu viníc a začala sa temná éra.

Výraznejšie zmeny sa začali diať za Longobardského (Lombardského) kráľa Rothari. V roku 643 vydal zákon na ochranu viníc regiónu Veneto. Odsúdený bol každý kto vinice ničil, alebo z nich kradol hrozno.

Rozloha viníc rástla so záujmom šľachty, veľkým prínosom bol prístav Benátky, odkiaľ sa exportovalo do iných krajín.

Benátski obchodníci priniesli nové odrody z Grécka či Cypru, známi sklári z ostrova Murano vyrobili fľaše aj poháre. Symbolom bohatstva v Európe sa stalo nielen kvalitné víno, ale aj poháre z číreho skla.

15, 16, 17 storočie, to bolo ako na hojdačke, sláva vín Valpolicella sa striedala s obdobím vojnami zničených viníc.

Rok 1709 sa veľkými písmenami zapísal do histórie vinárskej oblasti Veneto. Všetky vinice boli za krátku dobu zničené, dôvodom bola tuhá zima v celej Európe. 500 ročné mrazy pochovali vinohradníctvo na viac než 100 rokov.

Prvé zdokumentované pokusy obnoviť vinice boli zaznamenané začiatkom 19.storočia. Výsadbe predchádzali rôzne výskumy. Skúmali sa charakteristiky pôdy, lokality, odrody a ich vhodnosť k typu pôdy.

Len čo sa vinohradníctvo zviechalo, prišli na rad vlny chorôb, najprv Oidium (múčnatka), neskôr Peronospóra (pleseň). Pomocnú ruku podal Victorio Emmanuel II, keď vydal dekrét na založenie Enologickej školy v Conegliano 9.júla 1876.

V 90tych rokoch prišla ďalšia rana v podobe fyloxéry. Riešenie už ale bolo na svete, takže rozvoj regiónu mohol pokračovať ďalej.

1923 založenie výskumnej stanice pri Enologickej škole v Conegliano a obohatenie o medzinárodné odrody viniča.

Druhá svetová a opätovné zničenie viníc. V 50tych rokoch sa naštartovala komercionalizácia oblasti, veľký booom výsadby komerčných odrôd (veľké výnosy/nízka kvalita) zatienil tradičné. Mnoho odrôd úplne alebo čiastočne zaniklo. Vrchol nezmyselnosti nastal niekedy v 80tych rokoch.

Boli to predovšetkým rodinné vinárstva, ktoré sa začali zaujímať o pôvodné odrody a aj ich kvalita vín išla nahor v 90tych rokoch, uvedomením si reálnych hodnôt a tradícii.

Jeden z prvých ľudí, ktorí sa pridali k rozvoju v čase po fyloxére bol Angelo Cottini. Valpolicella región bol zasiahnutý len okrajovo, a tak nejaké vinice ostali pôvodné a nejaké nové sa aj dosadili.

Začína sa písať história vinárstva Angelo Cottini. Jeho Recchiotto Valgatara si rýchlo získalo status legendárne. Víno v princípe podobné tým, čo robili ešte Etruskovia.

Druhá generácia prichádza v čase, keď Amaro získava na popularite. O rozvoj vinárstva sa postará Francesco.

Niekoľko viníc pridá tretia generácia, Sergio Cottini, postará sa aj o modernizáciu vinárstva a štyroch pomocníkov.

Gergio, Laura, Michele a Bruno spolupracujú a tvoria pod názvom Agricola Cottini. Pokračujú v šľapajách po otcovi no snažia sa dať laťku vyššie, toto je štvrtá generácia.

Vinárstvo Agricola Cottini

Súrodenci už stihli spoločne s otcom prikúpiť aj ďalšie vinárstvo neďaleko jazera Garda. Rodina sa postarala o zrenovovanie historickej budovy, kde sídli vinárstvo La Falcona, ako aj o obnovenie pôvodných viníc.

Pred domom môžete vidieť strom moruše, ktorý sa stal symbolom rodiny, vinárstva, ale aj symbolom spojenia tradícii s láskou k regiónu a pôde.

Najviac času pochopiteľne trávi rodina vo svojich viniciach, kde sa všetky operácie vykonávajú ručne. Pri zbere je dôležitá dôkladná selekcia iba zdravých strapcov, následne sušenie prebieha tradične na bambusových roštoch vo vzdušnej miestnosti.

Vo vinárstve je Brunovou náplňou preniesť to, čo príroda vytvorila vo viniciach do fľaše tak, aby tento proces čo najmenej narušil.

Takto sa tvoria legendy Valpolicella ripasso, Amarone či Reciotto della Valpolicella.

Appassimento

Výroba vína zo sušeného hrozna siaha späť až 3000 rokov. Tento spôsob bol bežný viac na juhu, v oblasti Palestíny, Egypta, Sicílie a Gréckych ostrovov (Santorini).

Pôvodne sa hrozno sušilo priamo na slnku, rozložené v piesku, alebo na slame. Neskôr sa zvyklo vešať na siete niekde vo vnútri, do prievanu.

Dnes stále nájdete tradičné miestnosti Fruttaio, kde sa hrozno suší prirodzene, ale aj miestnosti zvané Terre di Fumane. 

Terre di Fumane, veľká miestnosť, kde sa proces sušenia riadi počítačom.

Ak je vonku slnečno a fúka, miestnosť sa otvorí, avšak ak začne pršať pomôže technológia, uzavrie miestnosť a pustia sa ventilátory a odvlhčovač. Menej romantické, ale zato veľmi funkčné a účinné hlavne vo väčších vinárstvach.

Cieľom je zbaviť sa vody v bobuliach, a tým zintenzívniť farbu aj chuťový profil, znížiť kyseliny. Pri procese dochádza k zmene pomer glukózy a fruktózy a k koncentrácii polyfenolov. Zvýši sa podiel glycerínu, zaoblia sa taníny a proces pomáha aj k tvorbe resveratrolu vo víne.