Bodega Horola

Rioja

Prvá zmienka o výrobe vína v regióne je z 11. storočia pred Kristom, keď sa tu usadili Féničania.

Víno však bolo po dlhé roky tajomstvom, pilo sa len lokálne až kým neprišla séria technologických vymožeností a ekologických katastrof.

Víno bolo bežne skladované v neuzavretých amforách, a tak sa z neho rýchlo stával ocot, vplyvom oxidácie.

Kvalitu a životnosť vína predĺžilo skladovanie v sudoch, taktiež aj preprava bola jednoduchšia. To Španieli odkukali od Francúzov z Bordeaux. Kým sa však "francúzske" skladovanie v sude udomácnilo prešlo aj viac ako 100 rokov. Nič francúzske totiž nebolo populárne, a to následkom vpádu Napoleonových vojsk.

Exportu pomohol v polovici 19. storočia železničný systém, ktorý prepojil región s prístavom Irun a Bilbao.

Mnoho bývalých kolónii bolo vhodných na export (severná a južná Amerika), ale aj na obchodovanie. Sudy z francúzska boli drahé a "francúzske" a tak cestou späť lode doviezli sudy americké, čo sa stalo štandardom pri výrobe vína Rioja.

Rok 1863 znamenal pre Francúzsko a francúzske vína katastrofu, keďže všetky vinice im zničila fyloxéra (taká malá voška). Niekoľko vinárov tak prišlo pracovať do Španielska, zvýšili kvalitu a víno so značkou Rioja poznal celý svet.

Všetko sa zdalo byť ideálne, až kým neprišla fyloxéra koncom 19. storočia aj do Španielska, kde sa z ňou ale vysporiadali podstatne rýchlejšie ako vo Francúzsku, keďže sa už vedelo čo s tým.

Začiatkom 20. storočia začala vojna a tak celá Európa ako aj tento región ostali zničené. Prežilo iba niekoľko väčších vinárstiev a aj zopár rodín, ktoré obhospodarovali ten svoj kúsok.

Španielsko a Rioja sa prebrali a otvorili svetu až niekoľko rokov po smrti diktátora Franca, v polovici 20. storočia.  

Jednou z mála rodín, ktoré dali viniču šancu aj napriek ťažkému obdobiu bola rodina Hornos. Victor Hornos vysadil v roku 1920 najstaršiu vinicu Bodega Horola.

Do 80-tych rokov to bola iba jediná vinica, o ktorú sa starali. Hrozno sa zozbieralo a časť sa predala, ale stále sa vyrobilo aj nejaké víno pre rodinu. 

Carmelo (Victorov syn) a neskôr jeho syn Javier sa síce o vinicu starali, ale bolo to skôr hobby, keďže profesionálne boli od výroby vína vzdialení. Vo viniciach však vyrástli Adrián a Syam, synovia Javiera.

Život na dedine a vo viniciach sa im zapáčil natoľko, že starší Syam ostal pomáhať dedovi a otcovi vo vinici. Adrián odišiel študovať enológiu a obaja sa začali pohrávať s myšlienkou vlastného vinárstva.

Návratom Adriána už nič nebránilo aby ich spoločný projekt pomenovali Bodega Horola. Ich prvé vína, ktoré sa dostali pod etiketu Bodega Horola boli Horola Tempranillo a Horola Garnacha z ročníku 2012 a predstavili sa na trhu v roku 2014.

Zloženie vinárstva je teda jasné. Syam, ktorý strávil roky vo viniciach s dedom má na starosti vinice. Vo viniciach sa snaží udržať rovnováhu a pritom využíva ekologický a organický prístup a aj zdravý rozum.

Otec Javier má na starosti prezentáciu vinárstva a Adrián sa venuje výrobe.

Úžasný tím, ktorý aj napriek rozdeleným úlohám stále pracuje spolu.

Vinice sa nachádzajú vo vyšších polohách regiónu Rioja (600 - 750m n.m.), a práve preto majú podstatne nižšiu produkciu. Toto bol aj hlavný dôvod prečo sa vinice zachovali, keďže v 80-tych rokoch prišiel boom a väčšina viníc v nižších polohách sa transformovala na ľnovšie a viac produktívne.

Momentálne vinárstvo obhospodaruje 17 malých kúskov viníc (8ha) na kopcoch v okolí mestečka Baños de Río Tobía (La Rioja Alta), ktoré sú vekom medzi 30 - 100 rokmi.

Filozofia vinárstva je postavená na rodine. Každý člen rodiny je vo viniciach, vo vinárstve, ale aj pri prezentovaní vinárstva. Vážia si a rešpektujú staré vinice čoho výsledkom je kvalita hrozna, ktorá vystihuje ten ich terroir (teroár). Víno nechávajú vyniknúť s použitím minimálneho efektu sudov.