11.júla 1891, Pardegnone - Južná časť Tyrolska, ešte v Rakúsko-Uhorsku
Zámožným rodičom Pietrovi a Antóni sa narodil prvý syn Rebo, áno, už tu začína príbeh o odrode Rebo 107-3.
Otec farmár a vinár, čo zásoboval svojím vínom(Vin Santo) vo Viedni panstvo a matka šľachtičná zo Salerna, bolo jasné, že o vzdelanie bude postarané. Popri základnom štúdiu ho práca na farme bavila najviac, a tak v 16tich zamieril na lokálnu Poľnohospodársku školu San Michele all'Adige. Učil sa od najlepších profesorov v regióne, Karl Mader - mal na starosti obnovenie viníc po fyloxére, zároveň bol profesorom a riaditeľom školy. Josef Schindler - profesor enológie a poľnohospodárskej chémie, či Osvaldo 'Papà' Orsi - prvý horský vodca pre cudzincov i botanik, ktorý pomáhal miestnym bojovať proti škodcom na viniči, ale aj na iných ovocných plodinách, neskorší riaditeľ školy.
S certifikátom v ruke sa v roku 1909 Rebo vrátil k otcovi na farmu, aby získal potrebnú prax. Hneď po pripojení oblasti Alto Adige k Taliansku v roku 1920 ho oslovil miestny úrad s ponukou pracovať na obnove vojnou zničených oblastí v regióne Trento čo s nadšením prijal. Zároveň získal prácu na výskumnej stanici v San Michelle, kde usmerňoval vinárov pri práci v pivnici.
Späť k štúdiu, 1923, a to na poľnohospodárskej škole v Conegliano, ktorá mu pomohla dostať sa k práci s významným profesorom fytopatológie (Giulio Catoni). fytopatológia - náuka o škodlivých činiteľoch rastlín a o ochrane proti nim
Ešte jedna zastávka vo vinohradníckej škôlke (1930-1935) na ceste k vysnívanej inštitúcii. San Michele all'Adige mu ponúklo miesto výskumného pracovníka na plný úväzok, po boku Encrica Avanziho, jedného s najuznávanejších talianskych agronómov. Štúdiu a výskumnej práce zasvätil viac než 60 rokov, dokonca aj po odchode do dôchodku (1959) nespomalil.
Mlčanlivý a vážny, ochotný počúvať. Náročný na svojich spolupracovníkov, ale ešte viac na seba.
Rebo Rigotti.
Oblasťou činnosti, ktorá mu prinášala najväčšie zadosťučinenie, bolo vinohradníctvo. Od 20. rokov 20. storočia skúšal rôzne kríženia stolových odrôd viniča ako aj tých na výrobu vína. Pokúšal sa vytvoriť druh kultivaru vhodný na prepravu a odolný voči pomliaždeniu hrozna po zabalení. Čo sa týka viniča na výrobu vína, od roku 1924 krížil miestny vinič so zahraničnými odrodami, ako aj obyčajný vinič s tými viac ušľachtilými.
Vzhľadom na obdobie v ktorom žil musel brať ohľad nielen na kvalitu, ale aj na kvantitu, najmä pre skepsu vinohradníkov z Trenta voči slabo produktívnym medzinárodným odrodám.
Na dosiahnutie hojnej produkcie a vysokej cukornatosti mal v podstate jedinú možnosť, krížiť najlepšie lokálne odrody s tými elegantnejšími viac známymi odrodami zo zahraničia.
Siahol po zahraničných kultivaroch Rízlingu z Nemecka či Pinotov (bielych i červených), Merlotu aj Cabernetu z Francúzska. Z domácich reprezentantov mali tú česť Nosiola, Teroldego a Marzemino.
Do finále sa ich dostalo len niekoľko, v mnohých výskumoch sa javili pozitívne krížence pod označením 107-3, 84-11, 95-5, 102-3, 103-2, 107-2 a 123-4. Tieto krížence boli zaujímavé ešte v jednej veci, a to v unikátne bohatom a vybalancovanom zložení polyfenolických látok.
Tým lepším sa ušli aj mená, 84-11 Goldtraminer, 107-2 Sennen , 123-4 Gosen či to naše Rebo 107-3, písal sa rok 1948.
Z odstupom času viem povedať, že Rigottiho kombinácia Merlotu a Teroldega nesúca jeho meno víťazí. Ako prvé z krížencov bolo zaregistrované a uznané v Národnom katalógu odrôd viniča určeného na výrobu vína, a to oficiálne 18.10.1978. Ďalším sa to podarilo až v roku 2002 (Sennen, Gosen).
Prvé komerčné vinice teda boli vysádzané v ére 80tych rokov. Podľa štatistík Vivai Cooperativi Rauscedo v roku 1990 už bolo vysadených 34ha viníc, v roku 2000 to bolo 39ha a 270ha v roku 2010. Predpokladám, že odrodu Cabernet Sauvignon nezatieni, ostane "neznámou" odrodou navždy, ale práve v tom je a bude jeho čaro.
Svojich priaznivcov si našlo Rebo aj mimo Talianska, a to v Rumusku (5ha), Brazílii (1ha) aj Švajčiarsku(0,2ha).
Úspechu v podobe registrácie, či vysadených viníc sa už Rigotti nedočkal, zomrel v roku 1971. V názve odrody však ostáva jeho meno a to zvečňuje pamiatku na tohto úžasného botanika a jeho výskumnú prácu.
Ja som pre Vás našiel Rebo, ktoré vystihuje krásu a potenciál odrody. Sám majster by bol na toto víno hrdý.
Obohacujúce sú aj jeho práce o Nosiole, vínnej réve určenej na výrobu vín Vin Santo, aj o odrode Lagrein.
Záber mal ozaj široký, jeho 30 publikácii svedčí o záslužnej práci pre región Trento, ktorému obetoval celý svoj život.
Od ovocinárstva po pestovanie obilnín, od krmovín po genetiku zemiakov. Ako jeden z mála mal záujem aj o menšie plodiny, ale jeho hlavným záujmom stále bolo vinohradníctvo.
V roku 1932 vytvoril podrobnú analýzu vinohradníctva v regióne Trento, našiel súvislosť medzi odrodami a nadmorskou výškou či polohou v údoliach. Neskôr sa mu podarilo na tomto základe vytvoriť vinohradnícku mapu s podrobným popisom pôdy, odrôd, klímy aj detailným opisom reliéfu krajiny.
Od 30tych rokov sa zaujímal aj o ovocnú vetvu, experimentoval s krížením broskýň, hrušiek aj jabloní. Popri tom ešte stíhal venovať sa genetickému zušľachťovaniu zemiaku s cieľom identifikovať nové druhy produktívnejších kultivarov, kvalitnejších a odolných voči vírusom.
Na obilnom 'poli' pracoval na krížení pšenice i tucta odrôd kukurice, aby vytvoril produkt schopný spojiť kvalitu s vyššou produktivitou, odolnosťou voči chorobám a poveternostným vplyvom. V genetickej oblasti sa venoval vylepšeniu menších plodín, ako sú čakanka, paradajka, či fazuľa.
Ak si myslíte, že popri tom už nič nestíhal, mýlite sa. Mal ženu, 5 detí a aktívne sa venoval meteorológii a kresleniu, aj preto sú všetky jeho spisy ilustrované.
Spisy sú uložene v archívoch nadácie Edmunda Macha, ktorá pokračuje vo výskume a osvete na základoch San Michele all’Adige od roku 2009.
.jpg)
Ak sa Vám článok páčil, zdieľajte a šírte ho ďalej, urobíte mi tým radosť.
 (1).png)
